PAVLOVIČ Ladislav - RUSKÝ CÁR

Veľké čísla

V najvyššej súťaži odohral 347 zápasov, nastrieľal v nich 164 gólov. Z toho presne 150 dosiahol ako hráč Prešova, štrnásť v drese ČH Bratislava. Stý gól, ktorým sa Ladislav Pavlovič dostal do Klubu ligových kanonierov, dal 10. apríla 1960. Presnejšie, v ten deň nasúkal do brány slávneho gólmana Viliama Schrojfa v zápase Prešov – Slovan (3:1) hneď hetrik. Stým gólom bol ten tretí.... Bol čerešničkou na torte v zápase, ktorý mal hádam ešte väčší význam pre prešovský klub ako pre hráča, Tatran sa totiž týmto víťazstvom zachránil v lige. Viac gólov ako on dal zo Slovákov v lige len Jozef Adamec a v súhrne zásahov z federálnej, slovenskej, českej, cyperskej a gréckej ligy Jozef Kožlej. Ladislav Pavlovič bol dvakrát kráľom strelcov. Pravda, po sezóne 1960/ 1961 sa so zhodným počtom 17 gólov o túto poctu delil s Rudolfom Kučerom. V ročníku 1963/ 1964 už s 21 gólmi triumfoval sám a veru, bolo to číslo zaujímavé aj z európskeho pohľadu – po Angličanovi Greavesovi (Tottenham), Portugalcovi Eusebiovi (Benfica), Nemcovi Seelerovi (Hamburg) a Alžír?anovi Oudjanim (Lens) by Ladislav Pavlovič skončil na 5. mieste medzi najlepšími strelcami európskych líg, na úrovni Dána Nielsena (Bologna) a Puskása (Real Madrid)! Na oficiálne umiestnenie v Zlatej kopačke to nebolo, svoju históriu začala písať až o dva roky neskôr.

Prvý gól Slováka na ME

Siete súperov napínal z pozície klasického pravého krídla, a to vďaka skvelej orientácii, rýchlosti a kvalitnej strele. Tak tomu bolo aj 9. júla 1960 na marseilleskom Stade Velodrome v zápase o 3. miesto medzi Francúzskom a ?SR na Pohári národov, teda vlastne na prvom európskom šampionáte. Tailandera v bráne domácich prekonal v 88. minúte zápasu, po góle Bubníka poisťoval náskok ČSR na 2:0 – a bol to, mimochodom, prvý gól z kopačky Slováka na záverečnom turnaji ME. Za ČSR odohral Ladislav Pavlovič celkovo štrnásť zápasov, dal dva góly. Okrem toho, ktorý prispel k európskemu bronzu, ešte predtým jeden do brány Írska práve v kvalifikácii na MEC 1960. V Bratislave na Tehelnom poli zdolala ?SR pred 60 000 divákmi Írov 4:0, Pavlovi? dal v 67. minúte tretí gól v zápase. Po záverečnom hvizde ho fanúšikovia odniesli na pleciach do hotela Carlton a medzi nadšenými „nosičmi“ bol vraj aj neskorší reprezentant Ján Zlocha. Na záver reprezentačnej kapitoly dodajme: debutoval na Strahove 14. septembra 1952 proti Poľsku (2:2), zápas s Francúzskom o bronz na európskom šasmpionáte bol jeho posledným v reprezentácii. V štrnástich zápasoch odohral celkovo 1111 minút.

Prvý rozlúčkový!

Svoj prvý ligový gól dal 4. marca 1950 v Žiline (2:2), posledný 17. marca 1965 doma Ostrave (5:1). Vôbec posledný ligový zápas odohral 24. októbra 1965, bolo ním stretnutie Tatran Prešov – Slavia (1:1), Ladislav Pavlovič mal vtedy 39 rokov, 6 mesiacov a 16 dní. O pol roka, 11. mája 1966, mu Tatran pripravil rozlúčkový zápas. Už len svojou podstatou pozoruhodný, pretože to bol vôbec prvý rozlúčkový zápas slovenského futbalistu! Súperom bol slávny Honvéd Budapešť s množstvom veľkých mien, nemenej slávne boli i v Pavlovičovom výbere. Samozrejme, že v tíme, ktorý kou?oval Štefan Jačiansky, nechýbal jeho brat Rudolf, ale ani brankári Stacho, Holeša, Buberník, Pluskal, Masopust, Tichý... V hľadisku bolo 23 000 divákov, ľudia stáli, kde sa dalo, takže ich nakoniec pustili aj na ovál k hracej ploche. ďalších päť – šesť tisíc sa na štadión nedostalo. Ladislav Pavlovič sa rozlúčil tak, ako sa na strelca jeho úrovne patrilo. Dal dva góly, jeho tím zvíťazil 3:0. Lúčil sa so slzami v očiach, pretože pri tých tisícoch videl, čo dával on a čo sa mu vrátilo...

Pavlovič, to bol Tatran...

Svojho času kritériá na to, či má klub hrať ligový zápas, ak nemá k dispozícii reprezentantov, až také prísne neboli. Ladislav Pavlovič sa tak raz ocitol na zájazde výberu ČSR v Južnej Amerike, pričom ligové kolo bolo naplánované hneď na popoludnie dňa návratu! Pre Pražanov s ich možnosťou presunu z letiska a širokými kádrami to až taký problém nebol, pre Prešovčanov aj z pohľadu vzdialenosti, aj z pohľadu výnimočnosti Ladislava Pavloviča v ich kádri áno. Hoci, noviny písali, že ak nepríde, nič sa nedeje, jedna lastovička vraj leto nerobí. V Tatrane vedeli svoje... Aj preto tajomník Tatrana Štefan Mesiarik netrpezlivo čakal na ruzynskom letisku. Ibaže, lietadlo z Brazílie meškalo tak, že stihnúť ligový zápas sa zdalo byť nemožné. „V tom čase pristávali lietadlá aj v Prešove, a to bolo naše menšie šťastie,“ spomínal Ladislav Pavlovič. Po prílete dvojice utekala na štadión. Neskoro! Zápas s Ostravou sa už hral, Prešov prehrával 1:4! „Napadlo mi, že, tu sa už zázraky konať nebudú. Nastúpil som na druhý polčas a za štvrťhodinu som dal tri góly. Na to šialenstvo v hľadisku nikdy nezabudnem! Čo by však bolo, ak by tá lastovička nepriletela?“ zaspomínal raz už nebohý Ladislav Pavlovič.