« Krok späť

POPLUHÁR Ján - BIMBO

04.08.2015 [ čítaný: 1395 krát]

Ján Popluhár: Fair – play nadovšetko

Reprezentoval na MS 1958 vo Švédsku, kde ?sl. Futbalisti odohrali výborné zápasy, avšak domov sa vracali sklamaní. Historicky najvyššia prehra Argentíny (1:6) však išla na ich konto. Na ME 1960 získal bronzovú medailu, na MS 1962 v ?ile striebornú medailu. Hral za výber sveta i Európy, hral na Wembley, v Parc des Princes, Lužnikách i na Maracane. Stal sa najlepším futbalistom ?eskoslovenska roku 1965, v historickej premiére tejto ankety a vôbec neprekvapilo, že aj najlepším slovenským futbalistom 20. storo?ia. V roku 2002 mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie Rad ?udovíta Štúra 1. triedy.

Ján Popluhár sa narodil 12. septembra 1935, najprv hral za rodné Bernolákovo (?eklís). „Mal som jedenás?, ke? som sa stal ?lenom žiackeho mužstva AC ?eklís. Nikdy nezabudnem na zápas, ke? som ako žiak hral proti Slovanu na jeho ve?kom trávniku. Bolo to v roku 1947. Vtedy sa mi vôbec nesnívalo, že budem nieko?ko rokov za Slovan hra?,“ spomínal. Ako 19 – ro?ného ho zlanáril Slovan. Bolo to v lete 1955, Slovan bol vtedy ?erstvým majstrom ?SR a mohol sa pochváli? kádrom s Tegelhoffom, Pažickým, Vi?anom, Jankovi?om, Arpášom, Pavlom Molnárom, Schrojfom... „Splnil sa mi sen. V tom mužstve bol môj ve?ký vzor Tegelhoff a ?alší páni futbalisti,“ hovoril. V Slovane strávil dlhých štrnás? sezón (1955 – 1969), trikrát, v rokoch 1962, 1963 a 1968, sa v jeho drese tešil z ví?azstva v ?eskoslovenskom pohári. Okrem toho obliekal dres RH Brno (1955 – 1958), Zbrojovky Brno (1969-1970). Celkovo odohral v najvyššej sú?aži 306 zápasov a dal 23 gólov. Legionár?il vo francúzskom Olympique Lyon (1970 – 1972) a na sklonku kariéry hral až do svojich 44 rokov v Rakúsku za Slovan Viede? (1972 – 1979).

Jeden nepríjemný

Prvý raz si obliekol reprezenta?ný dres 11. júna 1958 na majstrovstvách sveta vo Švédsku proti Nemecku (2:2). V daždi dokonca odstavil priebojného Uweho Seelera a to už bolo nie?o pozoruhodné. Potom dal na strie?anie gólov zabudnú? Pelému, Fritzovi Walterovi, Mazzolovi, Greavesovi, Šekularacovi, Di Stefanovi, Puskásovi, Strelcovovi, všetko ofenzívnej elite svetového futbalu 60. rokov. Všetko pritom robil ?isto, džentlmensky. „Nehrával som agresívne, vždy som si ctil pravidlá fair play. Bol som tak vychovaný a každého súpera som rešpektoval. Ak ma pamä? neklame, dostal som len jednu žltú kartu. V okolí vlastnej šestnástky som musel hra? ?isto, inak by hrozila nebezpe?ná štandardná situácia...“ A koho zastavi? nedokázal ani on? Jeden nepríjemný protihrá? takým bol. „Garrincha! Jednu nohu mal do X, druhú do O, možno preto boli jeho k?u?ky boli neuverite?né. Nazna?il pohyb a ke? som sa ?o i len trošku pohol tým smerom, v okamihu ma aj s loptou obišiel po opa?nej strane. Kým som sa spamätal, bol už za mnou,“ spomínal Ján Poluhár, ktorý za reprezentáciu v rokoch 1958 – 1967 nastúpil v 62 zápasoch a dal v nich jeden gól. Bolo to v priate?skom zápase proti Brazílii, na Maracane...

Pelého zážitok

Aj Ján Popluhár bol jedným z aktérov príbehu, ktorý sa stal legendou. Išlo o moment zo zápasu Brazília – ?SSR na MS 1962 a zranenie Pelého. V tom ?ase sa ešte nestriedalo, hrá? bu? dohrával alebo nie. Pelé bol vo Vi?a del Mar polovi?ný, ale... „V ten de? som zažil nie?o nezvy?ajné. Vtedy sa ešte nemohlo strieda?, nuž som statoval pri ?avej postrannej ?iare. Spoznal som troch ?eskoslovenských hrá?ov, ktorí boli telom i dušou ozajstnými športovcami. Boli to Masopust, Popluhár a Lála. Videli, že som zranený, uvedomovali si, že sa budem za každú cenu snaži? zosta? na ihrisku a zárove? vedeli, že sa pri ostrom zákroku nedokážem ubráni?. Ur?ite si uvedomovali aj to, že tvrdé napadnutie ma môže dorazi?, že už si nemusím zahra? nielen na týchto majstrovstvách, ale nikdy. A tak títo traja upustili od tvrdosti, ktorá ma mohla ohrozi?. Samozrejme, nedovolili mi vypracova? gólovú príležitos?, ale hoci hájili záujmy svojho tímu, dbali zárove? na to, aby sa mi ni? nestalo. Na svete je len pár hrá?ov, ktorí by sa nerozhodli ?aži? zo situácie, ke? súperova jednotka hrá so zranením. Masopust, Popluhár a Lála túto výhodu nezneužili. ?eskoslovensko tiež bojovalo o postup a nemohlo si dovoli? prehra?, ale napriek tomu dokázali títo traja hrá?i myslie? na zdravie svojho súpera. Spomienka na ich správanie ma vždy dojíma a považujem to za jeden z najkrajších momentov mojej futbalovej kariéry,“ napísal Pelé vo svojej autobiografii s názvom Môj život a najkrajšia hra. „Robili sme tak z úcty k nemu,“ spomínal neskôr Ján Poluhár. Ke? v roku 1995 prišiel Pelé na Slovensko, v košickom hoteli Slovan zbadal Jána Popluhára. Rozbehol sa k nemu a vyobjímal ho...

Výber sveta

Pelé navrhol v roku 1967 Jána Poluhára na Svetovú cenu fair play a rodák z Bernolákova ju skuto?ne získal. Iné ocenenia hriali ešte viac. „Je to hrá?, ktorého som nikdy nevidel faulova? a chcem, aby v tomto zápase hrali futbaloví džentlmeni,“ povedal legendárny Sir Stanley Matthews v roku 1965, ke? si na svoj benefi?ný zápas do Wembley pozýval aj Jána Popluhára. Skromný Slovák si zahral po boku hviezd ako Lev Jašin, Josef Masopust, Raymond Kopa, Alfredo Di Stefano, Ferenc Puskás, Eusebio ?i Francisco Gento.

Ján Popluhár sa podobných akcií zú?astnil ako jediný Slovák až trikrát. V roku 1963 hral za Výber sveta proti Anglicku, v roku 1964 za Výber Európy proti Výberu Škandinávie.

Ocenený a nedocenený

V 1995 bola Jánovi Popluhárovi udelená Cena fair play predsedu SOV za „celoživotné vystupovanie v duchu fair play“. Od roku 2010 už cena nesie Popluhárovo meno. D?a 22. marca 2011 na XXXV. riadnom kongrese Európskej futbalovej únie (UEFA) v Paríži, priznali Popluhárovi delegáti UEFA Smaragdový rád za zásluhy pri rozvoji futbalu. Ocenenie Futbalista roka na Slovensku už nesie názov Cena Jána Popluhára. Samotný Ján Popluhár bol ešte pár rokov dozadu kustódom pri reprezenta?nom mužstve. Poh?ad na to, ako legenda slovenského futbalu s navretými žilami na krku vlá?i ?ažké bedne s výstrojom, bol smutný. Nie?o také by asi Angli?ania Bobbymu Charltonovi ?i Francúzi Raymondovi Kopovi „nedoži?ili“. „Bimbo“ si však nes?ažoval. Bol príliš skromný a prílš hrdý. Až do svojej smrti 7. marca 2011 v rodnom Bernolákove.

(sm)

Fotogaléria k článku