MARTINČEK Alojz

Strelec legendárneho poltucta. Alojz Martin?ek sa narodil 24. mája 1932 v Michalovciach, ale detstvo prežil v Trebišove a tu aj začal hrať futbal. Už vtedy súkal jeden gól za druhým, v drese Slavoja dal trebárs deväť gólov Michaľanom (11:0) či všetkých dvanásť Krompachom (12:1). Potom prestúpil do Jednoty Košice, vojenčil zas v RH Brno, kde pomohol vybojovať postup do najvvyššej súťaže (1957). Počas pôsobenia v Brne takmer prišiel o život, keď pri návrate z Prahy z atletického mítingu – Martinček bol na ňom ako vojak – športovec vypomáhať – šofér autobusu zaspal za volantom a ten narazil do stromu. Zahynulo niekoľko ľudí, ďalší boli zranení. „Mňa už aj išli prikrývať bielou plachtou, keď si sestrička všimla, že som mrkol očami,“ spomínal po rokoch. Hovorí sa, že kto prežije niečo také, dožije sa vysokého veku...

Poltucet či sedmička?

Po vojenčine sa vrátil do Košíc, postup medzi elitu vybojoval aj s Jednotou (1958), potom prestúpil do Tatrana Prešov (1959 – 1963). Jeho najslávnejší moment prišiel v nedeľu 8. mája 1961 práve v zelenobielom drese. Prešovčania vtedy doma rozdrvili Slovan Nitra (8:1) a populárni Borzi či Lojzo, ako ho volali, dal šesť alebo sedem gólov. Nimi vytvoril dodnes platný rekord federálnej ligy a jej nástupcov v podobe najvyšších súťaží v česku a na Slovensku. Poltucet gólov vyrovnal v roku 1963 Jozef Adamec, keď dal šesť gólov v drese Slovana Třincu.

Koľko dali, toľko bolo...

Problém šiestich či siedmich gólov stojí za vysvetlenie. Martinček dal šesť, o ktorých sa nepochybovalo, dva boli pripísané Pavlovičovi. Jeden z tých dvoch však dal prešovský kanonier tak, že už len dokopával loptu, ktorá bola podľa mnohých už celým objemom za bránkovou čiarou – čo mnohokrát zopakoval nestor slovenskej športovej fotografie Róbert Berenhaut, stojaci pár metrov od inkriminovanej situácie. Československý šport, Pravda. Smena i Rudé právo na druhý deň referovali o siedmich góloch, Východoslovenské noviny o siedmom s otáznikom. Rozhodca Kusák z Brna dal do zápisu šesť gólov, čo podpísal i vedúci Tatrana Mesiarik. „Nuž, koľko dali, toľko bolo,“ netrápil sa tým ani po rokoch skromný a inteligentný chlap, vyštudovaný pedagóg s titulom PhDr. Inak, pod?a vlastných slov dal 99 ligových gólov, ak by mu zarátali tien siedmy zo zápasu s Nitrou, bol by stovkárom...

Chcel ho Liverpool

Futbal mu veľa doprial, mnohé vzal. Chcela ho Vienna Viedeň, núkala mu 600 000 šilingov. Odolal, ostal verný Prešovu. Bol na lane FC Liverpool, ktorému sa dobre stavaný 186 centimetrov vysoký útočník veľmi pozdával, ibaže v tých časoch sa na taký prestup muselo rýchlo zabudnú?. Na dosah mal aj nomináciu na MS 1962 v Čile, ktoré skončili veľkou slávou a účasťou vo finále, ibaže, uzdravil sa Kadraba a za Atlantik letel on.

O rok sa vrátil do Košíc, pri futbale ostal aj po skončení aktívnej kariéry v roku 1964. Založil futbalovú triedu na ZŠ Trebišovská, obliekal dres internacionálov VSS, bol aktívnym členom Olympijského klubu. V posledných rokoch sa prestal objavovať v spoločnosti, pretože ho už limitoval zdravotný stav. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v piatok 29. marca 2013 v ranných hodinách.